nedeľa 9. júna 2013

Intrernational highline weekend Ostrov IV 2013

"No gods, no masters" 22m/30m OS FM




 V apríli tohto roku som sa zúčastnil perfektného highline stretnutia na Ostrove v Česku.
Kedže ľudia z „obrovskej“ slovenskej slacklineovej komunity mali na robote práve niečo iné ako sa trepať na sever česka, skončilo to tak, že som šiel sám. Stopom. Ale aj tak to bolo fajn. Vyrážal som z Blavy vo štvrtok ráno a už večer o 21:45 som bol v dedinke Tisá, pár km od Ostrova. Bol som dosť rád. Potme som zašiel niekde do lesa nad skaly a šiel som šťastný spať...
Na druhý deň, v piatok, som dorazil na Ostrov. Nádherné miesto.  Česko skrýva veru pekné skvosty.
 Hneď ráno som sa pridal k Peetovi, Peti a Adamovi a  šli sme napnúť lajnu „Csukáš tvrdě“ (27m/16m) . Potom som sa šiel osmeliť na lajnu „Alter weg“ asi 15m/15m lajna. Našťasie to začalo dobre. Prešiel som ju na OS, FM. Potom, osmelený, som šiel skúsiť aj „csukáše“. Po pár krokoch som hodil riadnu odsedku dolu hlavou...to ma trochu zbrzdilo...našťastie nezabločilo a dal som to tam aj späť.
"Zoufalcova touha" 15m/14m OS FM
"3,14" 25m/18m FM
Vravelo sa, že má v sobotu pršať, tak som chcel stihnúť pochodiť, čo sa bude dať. V ten deň som dal ešte lajny „Zoufalcova touha“(15m/14m) a „No gods, no masters“(22m/30m). Štyri lajny na prvý deň? Myslím, že to celkom ujde...:-)
Na druhý deň, v sobotu, bolo naozaj o dosť horšie počasie.  Bola dosť hmla, zo skál nebolo do údolia vôbec vidno...aspoň nebola taká odstrašujúca expozícia...Zopakoval som si „zoufalcovu touhu“ a „csukáše“ a podarilo sa mi prejsť lajnu „3,14“ / „π“ (25m/18m), ktorú dopli Danny s Lukášom. Deň predtým som sa na ňu nedokázal ani postaviť. Zdala sa mi strašne voľná...Takže aj v sobotu som bol uspokojený...Znovu nasledoval fajn večer v hospode...
"No gods, no masters" 22m/30m OS FM
V nedeľu, okolo obeda, sme s Kwjetom dopli lajnu „28 kHz“ (28m/15m), ktorú som veľmi chcel prejsť. A aj sa mi to podarilo! Mohol som sa spokojný chystať na cestu domov...
Chcel som vyraziť domov už v nedeľu večer, lebo v pondelok už som chcel isto byť v Blave...povedal som si že stačí ak sa v nedeľu dostopujem aspoň z tých malých dediniek...tak aj bolo, dostal som sa do Ústí a tam som prespal kdesi pod stromom, v stane...:-) Na druhý deň som bol za pol dňa v Blave – slušné....

Bol to super víkend. Spoznal som veľa nových, talentovaných ľudí. Pribudlo mi 6 lájn do denníčku. Riadne som sa odreagoval od školy. Videl nové miesta. Paráda.

Neúspešný pokus o "Electroboogie" 35m/25m
"28 kHz" 28m/15m FM
Vďaka všetkým, ktorí urobili meeting takým, aký bol...a tím, čo mi pomohli sa tam dostať...:-)

pondelok 3. júna 2013

Catwalk v Manínskej tiesňave!

       S Filipom Makayom, ktorý je v Manínskej tiesňave doma, sme po tom ako sme v júli 2012 napli "prvú Manínsku highlajnu" medzi Bosmanmi, uvažovali o nových smeroch a možnostiach v Manínskej. Z vyhliadnutých vecí sme sa rozhodli pre asi najľahšie zrealizovateľnú midlajnu ponad centrálny žlab. S Filipom a Paťom sme to šli napnúť vo Februári. No zvolili sme hlúpy setup s približne 7m spansetmi vo vzduchu. Robili sme to kvôli skale ponad ktorú lajna zo začiatku vedie, a nechcel som aby hrozil dotyk lajny s ňou. Spansety ale urobili lajnu nechoditeľnou keďže tá hmotnosť strašným spôsobom kývala lajnou. Po pár hodinách pokusov a mojom páde zo stromu s následnou šmýkalkou cez vysnežený žliabok :D, sme to vzdali a zbalili sme to so slovami, že sa vrátime :)


O dva týždne sme boli naspäť aj s paštikármi Jurom a Maťou, so Sessem aj s bratom, aj s Peťom Habošom. Tentoraz sme to napli rozumnejšie - použili sme obandážované spansety a opreli sme ich o skalu, aby sa nehýbali. Lajna sa už dala chodiť. Ja aj Peťo sme ju poslali na druhý pokus FM. Filip ju statočne trápil no nepustila ho. Nabudúce to isto pôjde! 

Lajnu Peťo pomenoval Catwalk, a je zhruba 28m dlhá, a 8m vysoká.
Za fotky ďakujeme Mati a Sessemu!







Urban highline v Blave

Juro Dido a jeho neutíchajúca túžba po rôznych urban akciách vyústila do takej akcošky v starej budove Prioru v Bratislave. Nič extra, ale na našu prvú urban lajnu to bolo fajn. Taká midlajna. Vysoká a dlhá bola cca 12m...má názov „concrete everywhere“. Pamätám si, že najskôr sme to dosť vystrunili, tak sa mi blbo chodila. Dali sme ja a Peťo FM. Juro mal voláky blok :). Tiež si pamätám, že bola vtedy riadna kosa, čo je vidieť aj na fotkách kde má Juro mikinu :D.

Účastníci: Vlado, Peťo,  Juro a Peter.

Vlado tape-uje...



Industriálne prostredie.

Jurove pokusy.

Súľov. Lajna "nad ohniskom".

Súľov. Lajna „nad ohniskom“
Som dokopal Vlada, aby so mnou šiel napnúť túto lajnu. Lebo, keď  to chodili, ja som bol v Nórsku a tak som prišiel o super zážitok...Napínali sme sami dvaja, takže to bol celkom záhul...ideál by bol tak štyria ľudia na napínanie...hlavne na veži „nad ohniskom“ sa dá dosť zasekať so spansetmi...


Highlina „nad ohniskom“ je naozaj pekná lajna...nádherná expozícia do doliny, hĺbka pod vami je tiež slušná...dá sa pekne chodiť...prejsť sa mi ju podarilo...mali sme z toho chodenia radosť...odporúčam, choďte si to skúsiť... Keďže Vlado nevie fotiť, tak pekné fotky z lajny má iba on... :D






Highline meeting Monte Piana - z môjho pohľadu.

V septembri dvetisícdvanásteho roku som sa s mojou Monikou zúčastnil Highline meetingu na Monte Piana v talianskych dolomitoch. Chceli sme ísť niekam na výlet stopom a veľmi som chcel a dúfal že sa dostaneme na tento meeting. Po dvoch dňoch stopovania sa nám podarilo dostať do dedinky Misurina - východzia dedinka na Monte Piana a aj na Tre Cime di Lavaredo.
Niekde po ceste...

Prvý deň v dolomitoch sme šli na brutál trek okolo trečime :-). Na ďalší deň sme už vyrazili na Monte Piana. Pekný výstup, síce po asfaltke, ale s nádhernými scenériami. Mal som trochu obavu ako dlho budeme hľadať lajny a všetkých...nevedel som aké veľké je Monte Piana...:-) Po chvíli sme narazili na Armina s Theom ako napínajú asi 90m lajnu...EPIC. Povedali nám kde je kemp, miesto stretnutia, ostatné lajny a kde je všetko.

Už na Monte Piana
     V ten deň som prešiel tri lajny na OS FM, na jednu som sa posadil a ani nepostavil...9 metrová lajna, strešne vystrunená...Tie tri čo som prešiel boli asi 14m, 20m a 15m. Krásne lajny. Moje také prvé naozajstné...Super zážitok. Bol som sám zo seba prekvapený, že som tam nehádzal do toho odsedky...ale že som to pomerne s prehľadom prešiel...Počas mojej psychickej prípravy pred každým pokusom ma Monika podporovala („Nerob to“, „Už nechoď“, „Kašli na to“...) čo mi dodávalo odvahy :-). Ďalšie lajny som v ten deň neskúšal...čo bola asi chyba, na druhý deň sa už nedalo...
Večer bolo super. V spoločnom stane sme sa všetci stretli, čosi sme si uvarili, dali pivo a kecali.  Noví, zaujímaví ľudia a ich zážitky. Veľmi príjemný večer...Niektorí sa ešte v noci vybrali lajniť, no ja som bol zrelý do stanu...na druhý deň som si len fotky pozrel...:-)


Moje prvé bojazlivé kroky.
Armin si to dával s prehľadom...

Bola to radosť.

Úžasná expozícia.




     Keď sme sa zobudili, vonku bolo hnusne. Hmla, pršalo, sem-tam sa ukázal nejaký štít naproti cez údolie. Ale na skúšanie nových lájn to moc nebolo...Prakticky celý deň sme strávili v spoločnom stane s ostatnými. Bola sranda, ale bolo nám to ľúto...okolo obeda začal poletovať sneh, bola aj dosť kosa...
Niekedy poobede prišiel aj Vlado, stopoval z Prahy zo slack festivalu. Teda najprv prišiel jeho ruksak, priviezli mu ho od chaty na takom malom džipe, hneď som mu šiel naproti...:-) prišiel spolu s Bastim a Domenicou, ktorí tiež dostopovali z Nemecka. A tak už sme trčali v stane viacerí. Dalo sa to zvládnuť, keďže bola fajna parta. A-Team (Aldo, Ale a Armin) je super.
V šachu ich Vlado bil do radu...práve rozkladá Alaina...

     V ten deň sme už ja a Monika museli meeting opustiť. Monike začínala čoskoro škola, tak sme to chceli v pohode stihnúť. Čakali sme , či sa vylepší počasie. Čakali sme až do večera a počasie sa moc nezlepšilo. Vtedy už bola súvislá snehová pokrývka všade naokolo...No tak sme zišli z Monte Piana po sneho, potme a obaja v sandáloch za stáleho  sneženia...:-) Dole v kempe sme si dali horúcu sprchu a bolo to OK. A domov znovu stopom...bolo super.
Úžasný výlet. Dobré zážitky, krásne miesta, noví ľudia, prejdené highliny...paráda.

   Ešte by aj Vlado mohol pridať ako si na tento meeting spomína on...
p.