Highline meeting Monte Piana - z môjho pohľadu.

V septembri dvetisícdvanásteho roku som sa s mojou Monikou zúčastnil Highline meetingu na Monte Piana v talianskych dolomitoch. Chceli sme ísť niekam na výlet stopom a veľmi som chcel a dúfal že sa dostaneme na tento meeting. Po dvoch dňoch stopovania sa nám podarilo dostať do dedinky Misurina - východzia dedinka na Monte Piana a aj na Tre Cime di Lavaredo.

Niekde po ceste...

Prvý deň v dolomitoch sme šli na brutál trek okolo trečime :-). Na ďalší deň sme už vyrazili na Monte Piana. Pekný výstup, síce po asfaltke, ale s nádhernými scenériami. Mal som trochu obavu ako dlho budeme hľadať lajny a všetkých...nevedel som aké veľké je Monte Piana...:-) Po chvíli sme narazili na Armina s Theom ako napínajú asi 90m lajnu...EPIC. Povedali nám kde je kemp, miesto stretnutia, ostatné lajny a kde je všetko.

Už na Monte Piana

     V ten deň som prešiel tri lajny na OS FM, na jednu som sa posadil a ani nepostavil...9 metrová lajna, strešne vystrunená...Tie tri čo som prešiel boli asi 14m, 20m a 15m. Krásne lajny. Moje také prvé naozajstné...Super zážitok. Bol som sám zo seba prekvapený, že som tam nehádzal do toho odsedky...ale že som to pomerne s prehľadom prešiel...Počas mojej psychickej prípravy pred každým pokusom ma Monika podporovala („Nerob to“, „Už nechoď“, „Kašli na to“...) čo mi dodávalo odvahy :-). Ďalšie lajny som v ten deň neskúšal...čo bola asi chyba, na druhý deň sa už nedalo...

Večer bolo super. V spoločnom stane sme sa všetci stretli, čosi sme si uvarili, dali pivo a kecali.  Noví, zaujímaví ľudia a ich zážitky. Veľmi príjemný večer...Niektorí sa ešte v noci vybrali lajniť, no ja som bol zrelý do stanu...na druhý deň som si len fotky pozrel...:-)

Moje prvé bojazlivé kroky.

Armin si to dával s prehľadom...

Bola to radosť.

Úžasná expozícia.

     Keď sme sa zobudili, vonku bolo hnusne. Hmla, pršalo, sem-tam sa ukázal nejaký štít naproti cez údolie. Ale na skúšanie nových lájn to moc nebolo...Prakticky celý deň sme strávili v spoločnom stane s ostatnými. Bola sranda, ale bolo nám to ľúto...okolo obeda začal poletovať sneh, bola aj dosť kosa...

Niekedy poobede prišiel aj Vlado, stopoval z Prahy zo slack festivalu. Teda najprv prišiel jeho ruksak, priviezli mu ho od chaty na takom malom džipe, hneď som mu šiel naproti...:-) prišiel spolu s Bastim a Domenicou, ktorí tiež dostopovali z Nemecka. A tak už sme trčali v stane viacerí. Dalo sa to zvládnuť, keďže bola fajna parta. A-Team (Aldo, Ale a Armin) je super.

V šachu ich Vlado bil do radu...práve rozkladá Alaina...

     V ten deň sme už ja a Monika museli meeting opustiť. Monike začínala čoskoro škola, tak sme to chceli v pohode stihnúť. Čakali sme , či sa vylepší počasie. Čakali sme až do večera a počasie sa moc nezlepšilo. Vtedy už bola súvislá snehová pokrývka všade naokolo...No tak sme zišli z Monte Piana po sneho, potme a obaja v sandáloch za stáleho  sneženia...:-) Dole v kempe sme si dali horúcu sprchu a bolo to OK. A domov znovu stopom...bolo super.

Úžasný výlet. Dobré zážitky, krásne miesta, noví ľudia, prejdené highliny...paráda.

   Ešte by aj Vlado mohol pridať ako si na tento meeting spomína on...

p.